Začepčenie nevesty je starodávny obradný zvyk, ktorý ešte v prvej polovici minulého storočia bol súčasťou svadby každého mladého dievčaťa v dedine.
Tento obrad spočíval v skladaní vienka alebo party z hlavy mladuchy a následnom zakladaní čepca, ktorý nosili vydaté ženy. Dialo sa tak väčšinou v izbe, alebo v komore v intímnej atmosfére pri svetle sviečok. Akt čepčenia vykonávali z pravidla staršie vydaté ženy. Dopĺňali ho piesňami a dohováraním, radami neveste do manželského spolužitia. Parta, v ktorej kráčala mladucha pred oltár, spĺňala v minulosti ako magická pokrývka hlavy nie len estetickú funkciu, ale aj ochrannú. Ľudia, hlavne ženy verili rôznym poverám. Červené stuhy na parte odháňali zlých duchov a strigy, ktoré chceli počarovať neveste. Biela farba a zelené lístky z rozmarínu, či krušpánu symbolizovali čistotu a nevinnosť ženy. V každej dedine sa dával vo výzore party dôraz na niečo iné. Preto ich máme na našom malom Slovensku viac ako 350 druhov. Mladucha, ktorá už išla k oltáru tehotná, tzv. prespanka, nemohla mať na hlave partu, ale len šatku. Dnes sa stáva čepčenie čoraz žiadanejším aktom aj na moderných svadobných hostinách.
Z mojich skúseností je práve naše čepčenie v štylizovanom podaní hodnotené ako jedna z najkrajších programových častí svadby. Čo kraj, to iné kroje a piesne, ale v našom repertoári nájdete východniarske, podpolianske, oravské a goralské čepčenie. Súčasťou svadby by mal byť aj pán starejší, dnes akýsi moderátor, či dobrý organizátor chodu svadobnej zábavy. Spolupracujem s viacerými, ktorí sa tomuto tradičnému povolaniu venujú a môžu byť súčasťou celej svadby, podľa klientovho želania.
Ďakujem za povolenie na použitie fotografií zo svadobného čepčenia z našej réžie manželom Saganovcom, Peterajovcom, Melicherčíkovcom, Palkovičovcom, Klimkovcom, Koháryovcom a mnohým ďalším.
